Len pár týždňov po vydaní Squid Game, najúspešnejšieho kórejského seriálu, sa objavila kritika anglických titulov s komentármi pre nepočujúcich, tzv. „closed caption subtitles“. Diváci a diváčky sa sťažovali na preklady kórejských reálií, ktoré sa podľa nich vypustili. Jeden z najviac riešených prípadov boli preklady oslovení jednotlivých spoločenských vrstiev. Ide o jedinečný prvok kórejskej kultúry, s ktorým sa v angličtine nestretneme. V anglofónnych krajinách sa kladie menší dôraz na tento element. Napríklad v USA žiaci oslovujú učiteľov ich prvým menom. Nejde o drzé správanie, pretože to je súčasť ich kultúry.
Už samotné titulkovanie je komplexná problematika. Pri titulkovaní musí prekladateľ dbať najmä na počet znakov jednotlivých titulkov, pretože sa na obrazovke objavia iba na pár sekúnd a diváci ich musia stihnúť prečítať. Prekladateľ/ka sa teda neraz musí rozhodovať, čo ponechá z originálneho znenia a čo nie je pre dej také podstatné a môže byť vynechané. O to väčší problém nastáva pri titulkoch s komentármi pre nepočujúcich, keď je potrebné do tohto už veľmi krátkeho času „vtesnať“ aj vedľajšie informácie.
Pozrime sa však na problematiku prekladu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že prekladanie je jednoduché, však stačí preložiť slovíčka a utvoriť z nich vetu. V tej najširšej všeobecnosti by sme mohli uvažovať o čiastočnej pravde tohto výroku, no prejdime radšej k podstate veci. Čo robiť v prípade, ak jazyk, do ktorého prekladáme, nepozná pojmy jazyka, z ktorého prekladáme? Takéto situácie sú veľmi časté, pretože jazyk je niečo ako „živý organizmus“, vyvíja sa spolu s jeho používateľmi. Ak by sme si porovnali napr. štúrovskú a súčasnú slovenčinu, zistili by sme, že oba varianty toho istého jazyka sa od seba jasne odlišujú. Niektorí by si mohli myslieť, že štúrovská slovenčina nie je ani slovenčina, ale iba akýsi mix rôznych nárečí. V skutočnosti ide stále o tú istú slovenčinu, ale rozdiel medzi jazykom vtedy a dnes je taký ako život ľudí vtedy a dnes.
Takýto vývin sa nedeje iba v slovenčine, ale vo všetkých jazykoch. Krajiny s inými spôsobmi života, inou kultúrou majú vo svojom jazyku prvky, ktoré inde na svete neexistujú. Márne budeme v anglických slovníkoch hľadať halušky s bryndzou, pretože takéto konkrétne pomenovanie nenájdeme. Je to preto, lebo v anglickej kultúre sa takéto jedlo nenachádza. Tradične sa prekladá slovom „gnocchi with sheep cheese“. Hoci daný výraz v angličtine úplne nevystihuje dané jedlo, ide o významovo najbližšie pomenovanie.
Práve tu prichádza krásna, a niekedy prácna situácia pri preklade – vymyslieť, ako preložiť prvky originálnej kultúry, ktoré sa v cieľovom jazyku nenachádzajú. Keďže každý/á prekladateľ/ka sú jedinečné osobnosti, stretneme sa tu s viacerými prekladateľskými riešeniami, ktoré môžu byť správne. Niekto sa bude snažiť vymyslieť výrazy pre neznáme kultúrne prvky ad hoc, iní sa ich budú snažiť opísať a určite sa nájdu aj také osoby, ktoré „pretnú gordický uzol“ a tieto jedinečné elementy sa rozhodnú vynechať. Vhodnosť a správnosť konkrétnych riešení závisí najmä od prekladateľského kontextu (Čo prekladáme? Pre koho prekladáme?), preto si najskôr naštudujme všetky potrebné informácie pred tým, ako začneme hodnotiť.
Diskusie, ako napríklad o titulkách vo Squid Game, sú vynikajúcim nástrojom, ako sa priblížiť k ideálnym prekladom. Najmä ak ide o kritiku prekladu, ktorá rozvíja myslenie o preklade a z ktorej sa môžeme poučiť. Je skvelé, že aj verejnosť si všíma túto stránku kultúry, pretože takéto podnety môžu rozvíriť prospešné diskusie aj v rámci odborných a akademických kruhov. Pred vynesením rozsudku o dobrých alebo zlých titulkov by sme si však vždy mali najskôr prečítať názory odborných kruhov.